Prečo je topping stromov (hlavne ihličnanov) zlý nápad

„Nedalo by sa to len skrátiť?“ – to je jedna z najčastejších požiadaviek pri vysokých stromoch. Najčastejšie ide o smreky, borovice alebo jedle, ktoré majú 15–25 metrov a pôsobia príliš vysoko.

Riešením býva takzvaný topping – teda odrezanie vrcholu stromu vo výške niekoľkých metrov a ponechanie zvyšku koruny. Na prvý pohľad to vyzerá ako jednoduché a lacné riešenie. V praxi však topping často vytvorí ešte nebezpečnejší strom.

Čo sa stane po topping-u ihličnanu

Ak sa odreže hlavný terminál ihličnanu – či už vo výške 5 metrov alebo 20 metrov – strom stratí prirodzený vrchol. Namiesto neho začnú existujúce bočné konáre preberať úlohu nového terminálu.

Tieto konáre sa snažia rásť smerom nahor a medzi sebou „súťažia“, ktorý sa stane novým vrcholom. Často tak vzniknú dva, tri alebo aj viaceré ko-dominantné terminály vyrastajúce z jedného miesta.

Takáto situácia sa občas vyskytuje aj v prírode – napríklad keď vietor alebo ťažký sneh zlomí vrchol stromu. Strom potom pokračuje v raste s dvoma alebo viacerými terminálmi.

V lese to zvyčajne nepredstavuje problém. Strom má okolo seba priestor a prípadné zlomenie vrcholu neohrozuje strechu, plot ani elektrické vedenie. V záhrade alebo pri dome je však takýto strom výrazne rizikovejší.

Namiesto jedného stabilného terminálu vznikne viac vrcholov s horším napojením, ktoré sa časom odtláčajú od seba a menia ťažisko stromu. Práve preto je topping ihličnanov z dlhodobého hľadiska problematický.

Problém je v tom, že tieto nové vrcholy:

• nevyrastajú z prirodzeného terminálu
• majú slabé napojenie na kmeň
• rastú pod uhlom
• časom vytvoria ko-dominantné terminály
• posúvajú ťažisko stromu mimo os kmeňa

O 10–20 rokov tak vznikne situácia, kde namiesto jedného rovného stromu stoja na vrchu dva alebo tri vychýlené „stromy“.

Zároveň sa po odstránení vrcholu mení aj mechanika celého stromu. Strom stráca prirodzený terminál, ktorý pomáha stabilizovať kmeň, a začne sa viac rozkývavať vo vetre. V praxi je to dobre viditeľné – ak oprieš rebrík o strom s neporušeným vrcholom a potom o ten istý strom po topping-u, rozdiel v pružení je citeľný. Skrátený strom sa správa „mäkšie“ a viac pracuje v kmeni.

Tento efekt sa časom ešte zvyšuje. Ako sa mení rozloženie hmotnosti a vznikajú nové vychýlené terminály, strom sa rozkýva viac a stabilita sa zhoršuje. Aj preto topping nevyrieši problém výšky stromu – často len vytvorí strom, ktorý je menej stabilný než pôvodný.

To je problém z hľadiska stability aj budúceho výrubu. Ťažisko už nie je jednoznačné a strom sa správa nepredvídateľne.

Ko-dominantné terminály a tlak dreva

Keď z jedného miesta vyrastú dva vrcholy, vznikne takzvané ko-dominantné vetvenie. Čím je uhol medzi nimi menší, tým väčší tlak medzi nimi vzniká.

Každý rok pribúdajú letokruhy a oba terminály sa odtláčajú od seba. V mieste spojenia sa často tvorí:

• zavretá kôra
• slabé mechanické napojenie
• praskanie dreva
• riziko rozštiepenia vo vetre

Ihličnany majú tieto situácie zvládnuté horšie než listnáče. Pri silnom vetre sa takýto vrchol môže jednoducho odtrhnúť.

Topping výrazne komplikuje budúci výrub

Strom s jedným terminálom má predvídateľné ťažisko. Po topping-u vznikne viac vrcholov s rôznym náklonom a hmotnosťou.

To znamená:

• ťažšie plánovanie smeru pádu
• nepredvídateľné správanie pri reze
• riziko otočenia stromu
• nebezpečné miesto pre lezenie

Aj preto sa často musí takýto strom rozoberať postupne. Prečo to nejde bezpečne zrezať odspodu vysvetľujem v článku prečo strom nemôže ísť dole odspodu .

Topping listnáčov nie je „zrež a hotovo“

Pri listnáčoch sa topping robí častejšie, ale ani tu nejde o jednoduchý zásah. Veľká rezná rana znamená vysoké riziko hniloby.

Správny postup zahŕňa:

• čistý rez ostrým nástrojom
• hladký povrch bez trčiaceho dreva
• rez so sklonom, aby nestála voda
• ošetrenie rany balzamom alebo štepárskym voskom

Ak sa rez urobí zle, voda zostáva v rane a začína hniloba. Strom potom postupne odumiera – často v horizonte niekoľkých rokov.

Pri ihličnanoch sa vosk nepoužíva

Ihličnany reagujú na rez inak než listnáče. Po reze púšťajú živicu, ktorá prirodzene uzatvára ranu.

Preto sa pri smrekoch, boroviciach alebo tujách:

• nepoužíva balzam
• nepoužíva vosk
• rez musí byť čistý a hladký
• nástroje musia byť ostré

Živica je agresívna a vo väčšine prípadov zabráni vstupu húb a škodcov. Podmienkou je však kvalitný rez bez poškodenia kôry.

Riziko strhnutia kôry a barberchair

Pri topping-u hrozí aj mechanické poškodenie stromu. Ak sa rez urobí nesprávne, môže vzniknúť:

• strhnutie kôry smerom nadol
• rozštiepenie kmeňa (barberchair)
• poškodenie nosnej časti stromu
• trvalé oslabenie stability

Takéto poškodenie sa už nedá opraviť a strom zostáva rizikový.

Príklad z praxe

Na nasledujúcich záberoch je listnáč, ktorý bol neodborne skrátený približne pred štyrmi rokmi. Strom sa snažil vyhodiť nové výhonky, no neskôr začal vysychať.

Záver

Skrátenie stromu môže vyzerať ako rýchle riešenie. V skutočnosti však často znamená slabšie vrcholy, horšiu stabilitu a komplikovanejší výrub v budúcnosti.

Najmä pri ihličnanoch je topping takmer vždy len odklad problému.